Juraj Buchholtz (1643)
| Juraj Buchholtz | |
| slovenská evanjelický farár, notár, literát a horolezec | |
| Narodenie | 1. máj 1643 Sabinov, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 11. máj 1724 (81 rokov) Veľká Lomnica, Slovensko |
| Manželka | Zuzana Štefániová |
| Deti | 5 |
Juraj Buchholtz, Georgius Buchholtz, Georg Buchholtz, (* 1. máj 1643, Sabinov – † 11. máj 1724, Veľká Lomnica)[1] bol slovenský evanjelický kňaz, senior spišských miest, literát, horolezec a notár. Zanechal po sebe prvý známy opis horolezeckého výstupu na Slavkovský štít. Jeho synom bol Juraj Buchholtz - polyhistor a astronóm a Jakub Buchholtz - kožušník a výskumník v oblasti Vysokých Tatier.
Život a dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Navštevoval evanjelickú školu v Sabinove, v Spišskom Podhradí (1656 – 1661), Spišských Vlachoch. Ešte počas štúdií prijal praktikantské miesto v Matejovciach. V Spišských Vlachoch dostal miesto učiteľa. Neskôr pôsobil v tomto povolaní v Banskej Štiavnici, ako riaditeľ a mestský notár v Dobšinej a v Spišskej Sobote. Tu ho poverili 17. júna 1671 funkciou rektora na škole a zverili mu úrad tajomníka grófa 13 spišských miest, zálohovaných Poľsku. Neskôr zastupoval kazateľa. Odolal lákavým ponukám na miesto ústredného riaditeľa miestnych škôl v Poprade, Veľkej, Strážach, Matejovciach, na miesto tajomníka poľského miestodržiteľa v Starej Ľubovni a neprestúpil na katolícku vieru.
V roku 1675 ho postavili pred súd v Starej Ľubovni, prepustili na kauciu, ktorú zložil gróf 13 spišských miest. Na učiteľské a notárske miesto v Spišskej Sobote sa nesmel vrátiť. V roku 1678 prišiel do Matejoviec a štyri roky cestoval po svete ako obchodný zástupca matejovskej firmy Jána Lányiho. V rokoch 1682 – 1688 účinkoval na opustenej evanjelickej fare v Batizovciach. Po porážke Tőkőlyho stavovského povstania bol od septembra 1688 slovenským a nemeckým diakonom v Kežmarku a od decembra 1705 farárom, neskôr seniorom a hlavným dekanom vo Veľkej Lomnici. Zastával úrad seniora Bratstva 24 spišských miest.[1]
Bol autorom diel s náboženským a historickým obsahom. V rukopise uloženom v knižnici Národného múzea v Budapešti je uložený jeho rukopis Das weit und breit Erschollene Ziepser - Schnee - Gebürg z roku 1719, kde podáva podrobný opis Vysokých Tatier a rozpráva o výstupe na Slavkovský štít v roku 1664, keď bol študentom v Matejovciach. Táto túra nepredstavuje len prvý známy výstup na Slavkovský štít, ale aj prvú presne lokalizovanú tatranskú vrcholovú túru vôbec. Buchholtzova autobiografia Historischer Geschlechtsbericht z roku 1704, ktorá bola vydaná o dve storočia neskôr obsahuje údaje o Vysokých Tatrách. V kostole vo Veľkej Lomnici má pamätnú tabuľu.
S manželkou Zuzanou Štefániovou mal päť detí – Juditu (* 1686 – † 1698), Máriu (* 1687 – † 1710), Juraja (* 1688 – † 1737), Jána (* 1692 – † 1698) a Jakuba (* 1696 – † 1758).[2][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOLLÁROVÁ, Zuzana; KOLEKTÍV AUTOROV. Biografický slovník mesta Poprad. 1.. vyd. Poprad : Mestský úrad, 2004. 237 s. ISBN 80-969037-6-4.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Kto bol kto vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry, roč. IX, čís. 3, s. 28-29.
- ↑ Buchholtz online